Tabula rasa

Autor: Zuzana Dubecká | 4.5.2016 o 10:59 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  497x

Nepopísaný papier. Neporušenosť. Čistota. Ako neskutočne presne to platí vo chvíli, keď na svet príde jeho ďalší dočasný obyvateľ. Rovnako ako všetci ostatní na tomto svete. Napísaním prvej čiarky je všetko fuč. Alebo nie?

     Som matkou síce len 3 roky, no práve na vlastných deťoch si túto skutočnosť o to intenzívnejšie uvedomujem a všímam. Je pre mňa priam fascinujúce, ako si také malé stvorenie všíma a doslova vstrebáva veci, udalosti, rozhovory, skrátka všetko okolo seba. A v momente dopísania predchádzajúcej vety sa spomínaná fascinácia mení na neprehliadnuteľný zdvihnutý prst pre mňa, dospelého človeka, ktorý má, teda MAL BY MAŤ v porovnaní so svojím potomkom dostatok rozumu na to, aby poriadne zvážil, čo v jeho prítomnosti povie či urobí. Určite nie som sama, ak poviem, že často vyletia slová z úst ešte pred dôkladnejším premyslením si ich obsahu, a to ešte nehovorím o tóne, akým sú podané... A dôsledky na seba nenechajú dlho čakať.

Deň prevažne ako každý iný počas rodičovskej dovolenky, budíček, ranná dávka mlieka pre deti, prezliekanie a hygiena, hra...a tu zrazu prejav malej trojročnej slečny: jedna ruka vbok, druhou hrozí mladšiemu 1,5-ročnému bratovi a zvýšeným hlasom ho upozorňuje, že to a to jej nesmie brať. V momente som si uvedomila, že sa vlastne pozerám na seba... Pre mňa ako rodiča veľmi smutné, súčasne však aj dôležité a poučné zistenie, ktoré ma vedie k prehodnoteniu správania sa vo vzťahu k svojim deťom v určitých situáciách. Doslova som sa zľakla toho, čo sa mi práve odohralo pred očami. O to sa predsa s manželom nesnažíme - vychovať z detí agresívne, bezcitné a egoistické monštrá?! Je pravdou, že obaja sme si do spoločného života priniesli rokmi zaužívané (zlo)zvyky z pôvodných rodín, no našou hlavnou prioritou je dať deťom zo seba to najlepšie, čo do nás vštepili naši rodičia a následne v rámci možností podporovať a ďalej rozvíjať talenty, ktoré dostali do vienka. Veľmi krásne a trefne to vystihuje modlitba rodičov prosiacich o požehnanie dieťaťa po obrade krstu:"Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh." 

     Naše dve tabuly sa pomaly, ale isto zapĺňajú a minimálne do 6. roku života bude predovšetkým na nás, rodičoch, a úzkom okruhu rodiny, aké písmo ich bude zdobiť - to vzorové, podľa ktorého sa učia  písať malí prváci alebo skôr také, ktoré sme si postupom času prispôsobili svojej ruke, doslova nás charakterizuje, no pre niekoho je už (takmer) nečitateľné, škaredé...? Prajem sebe a manželovi, ako aj ostatným rodičom, aby sme počas výchovy našich ratolestí mali stále na pamäti minimálne tri fakty:1. čo (ne)chceš, aby ľudia robili tebe, (ne)rob ani/aj ty im,  2. ak chceš zmeniť svet, začni od seba!, a 3. najlepšia investícia do detí je ČAS :) 

...a o nejaký čas tu pribudne príbeh o tom, ako spod našich rúk začína vykúkať takmer dokonalé umelecké dielo :D

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?